Kompostovisko

Už je to tady! Už je to tady! To bolo zvolanie typické pre udalosti spred tridsiatich šiestich rokov (aj pre niektorú časť trilógie Slunce, seno a ešte čosi). A bolo aj komentárom pre generálny štrajk 27.novembra 1989.

Lenže keď dvaja robia to isté, tak to ani zďaleka nemusí byť to isté. Generálny štraj v osemdesiatom deviatom bol súčasťou štátneho prevratu, ktorý občas zvykneme nazývať aj zamatovou revolúciou. Aj keď neviem prečo…

Chystáme sa snáď aj v tomto roku na štátny prevrat? Dovolím si o tom pochybovať. Generálny štrajk je v tomto prípade len zúfalým PR pokusom zvýšiť popularitu protestu chystaného na 17. november. Ideu generálneho štrajku nemohol vymyslieť jediný človek, je to totiž taká sprostosť, že na nej musel pracovať početný mozgový trast zastúpený predovšetkým mysliteľmi strany SaS. Rád vysvetlím dôvody nelichotivého prívlastku:

• generálny štrajk predpokladá zapojenie významného počtu firiem. Na rozdiel od roku 1989 to dnes už nie sú štátne firmy, ale súkromné podniky – ktoré môžu mať štrajk na háku
• štrajk má svoju zákonom predpísanú formu, týka sa zamestnávateľov, zamestnancov a ich zástupcov – odborov. O štrajku je potrebné dohodnúť sa v tomto rámci v predstihu, ktorý stanovuje Zákon o kolektívnom vyjednávaní 2/1991 Z.z.
• z predošlej poznámky je zrejmé, že politické strany nemajú nárok nielen organizovať (ľubovoľný) štrajk, ale ani sa oň obtrieť

Toľko čo sa zákonného rámca „generálneho štrajku“ týka, pokojne ho už môžem ohraničiť úvodzovkami. Lenže je tu ešte jedna srandička, ktorú mozgový trast organizátorov nedomyslel.

17. november je ešte stále dňom pracovného pokoja aj napriek snahám onen pracovný pokoj zrušiť a zachovať „len“ štátny sviatok bez bonusového voľna. Čiže ak sa ohľadne toho nič nestane na prebiehajúcej schôdzi NR SR, tak pracovné voľno zostane a 17. november pripadne na pondelok, na posledný deň predĺženého víkendu. Veľa ľudí vtedy v práci nebude, takže štrajk (ergo prerušenie práce na určitú vopred stanovenú dobu) sa asi bude konať len ťažko. Je to podobné, ako by sa štrajk organizoval v nedeľu. V práci budú iba zamestnanci nepretržitých prevádzok, no tým je v prevažnej väčšine zo zákonných dôvodov štrajk zakázaný. Teoreticky by mohli štrajkovať dopraváci, no to by mohlo byť pre samotný štrajk kontraproduktívne – kto by štrajkujúce masy dopravil na zhromaždiská? Spomeniem aj prirodzenú ľudskú neresť – dať prednosť osobnému voľnu kdesi v prírode pred zjavne politickými protestami. Okrem toho vo vysokoškolských centrách by asi chýbala dosť významná časť cezpoľných študentov tvoriacich gro protestantov (aj keď prípad „generálneho štrajku“ by sa ich netýkal – nie sú zamestnanci), ktorí do škôl dochádzajú buď v posledný voľný deň večer, alebo až nasledujúci deň ráno.

Takže takto. K intelektuálnej úrovni nápadu s „generálnym štrajkom“ sa už dokonca vyjadril aj Denník N. A to dosť nelichotivo. Nezdá sa ani to, že by nad ním jasal aj naj-marketér Igor. Ten síce dokáže vymyslieť hocičo, nad čím sa rozum zastaví, no až na túto úroveň ešte neklesol.