Kompostovisko

Nie, nie som fanúšikom Richarda Sulíka, ako by snáď mohlo vyplývať z titulku. Je to reakcia na závery kongresu strany SaS, ktorá Sulíka výraznou väčšinou hlasov prítomných delegátov odmietla zaradiť na zoznam kandidátov pre budúce parlamentné voľby. Popri Sulíkovi utrpela osobné fiasko aj jeho verná súpútnička pani poslankyňa Bittó Cigániková, ktorá bola nezvolená do republikovej rady strany (čo je eufemizmus pre „vykopnutá z vedenia“).

Sulíkovi som naozaj nikdy nefandil a mal som výrazné námietky a výhrady voči jeho viacerým názorom, postojom, alebo skutkom. Lenže Sulík, aj pokiaľ bol ideologicky na opačnom konci, mal svoje názory vždy podložené niečím inteligentným, racionálnym. Ideologický rozpor v pravicovo-ľavicovom dueli je prirodzený, je to rozpor politický, pričom každý má na vlastný názor neoddiskutovateľné právo. U pani Cigánikovej bol rozpor dokonca ešte menší. Ak si človek odmyslí jej guľometný prejav a snahy o výraznú sebaprezentáciu, tak jej nemôže uprieť snahy o vzdelávanie sa a zvyšovanie osobnej odbornosti v oblasti, ktorej sa primárne venovala – v zdravotníctve.

Niekdajšie Sulíkove excelovské tabuľky boli dnes nahradené Gröhlingovskou demagógiou. A nie je sám, jeho konštantná suita Krúpa, Kolíková, Hlina je na tom úplne rovnako. Všetci sú nakazení trnafskou infekciou, všetci sú chronicky zmatovičovatení. Ich prezentácia je vulgárna, arogantná, plná neochvejne opakovaných výmyslov – je jedno, že boli stokrát vyvrátené. A občas svoj prejav doplnia podivnými produktmi extrémne búrlivého brainstormingu – pripomeňme si trebárs kriedovú revolúciu, alebo generálny štrajk.

Podľa mediálnych prorokov by Sulík aj s Cigánikovou mohli zakotviť u multiotecka Borisa Kollára. Osobne o tom pochybujem, išlo by o klasický prípad dvoch kohútov na jednom smetisku. Ale prakticky je to jedno, rozhodnutie strany SaS už padlo.

Volanie „Sulík, vráť sa!“ je už len akýmsi povzdychom a konštatovaním, že veci už nie sú také, ako boli…