Kompostovisko

Je pred nami klasický rozprávkový sujet – do kráľovstva za siedmymi terénnymi vlnami a siedmymi vodstvami sa nasáčkoval drak. Tvor so špeciálnymi gastronomickými chúťkami, extrémne rád konzumujúci princezné. S horčicou a kečupom, ale to je neoverená informácia. No a keď už sa teda do toho nami pertraktovaného kráľovstva nasťahoval, tak samozrejme túžil ochutnať aj miestnu blonďatú špecialitu krvi kráľovskej.

Ako to už býva (a ako udávajú zdroje, napríklad Grimmovci, alebo Dobšinský), kráľ sa svojho potomka vzdával nerád, aj keď to bol rozmazlený spratek (ako podobne vychované dietko označovali v susednom kráľovstve). Zaradiť potomka kráľovskej krvi do nižších poschodí potravinového reťazca – to je také nejaké neseriózne, nie celkom kóšer. Veď čo by na to ľudia povedali? Nuž, vypísal teda kráľ odmenu – kto zlikviduje draka a odstráni tým činom princeznú z jedálneho lístka, ten dostane jej ruku a pol kráľovstva k tomu. Boli voči tomu síce námietky, proti likvidácii príslušníka ohrozeného zvieracieho druhu protestovala Sloboda zvierat, ale mediálny mainstream ich decentne upratal do patričných medzí.

Ako áno, ako nie, dopočul sa Hlúpy Jano o odmene vypísanej kráľom. A rozhodol sa, že opustí prípecok, na ktorom strávil detstvo, pubertu i nasledujúce fázy dospievania, a vydá sa zachraňovať dračím gurmánstvom ohrozenú princeznú. Darmo mu mať rodná dohovárala, že z rodnej chalupy sa najďalej vzdialil len po rodné hnojisko, aby uspokojil samozrejmé potreby organizmu. Darmo sa mu otec rodný snažil vysvetliť, že nielenže nevie kde je kráľovský hrad, ale netuší ani kde je sever. Nič nepomáhalo, napiekla teda mať rodná buchty makové, do batôžka ich zabalila a Janovi na cestu požehnala. Vykročil Hlúpy Jano náhodným smerom do sveta, rodičia mu najskôr mávali, no keď sa stratil v temnom lese, tak si radostne zaujúkali a ťapli si päť. Lebo veď opatrovať doma hebedo, ktoré už dávno malo byť samostatne zárobkovo činné, nikoho neteší.

Janove kroky hustým lesom spovzdiali sledoval Múdry Zázračný Starček. Ktorý by v klasickej rozprávke vymámil od Jana buchtu a po jej konzumácii by sa mu odmenil nejaký čarodejným pakšametom, ktorý
a) by prezradil Janovi správny azimut a nasmeroval ho k jeho cieľu
b) dokázal by bez akéhokoľvek Janovho pričinenia zlikvidovať draka a zabezpečil by tak Janovi princeznú, pol kráľovstva a iné pôžitky z toho vyplývajúce

Lenže Starček nemal prívlastok Múdry len tak, mirnix-dirnix. Dokázal Hlúpeho Jana ošacovať i takto na diaľku a krátka analýza ho priviedla k záveru, že Janove fyzické a duševné predpoklady by síce na použitie čarodejného pakšametu stačili, no za jeho nasledovné vládnutie v získanej polovici kráľovstva by ovládaní poddaní prekliali do deviateho kolena popri samotnom Hlúpom Janovi aj milého Starčeka  a ešte by si pred ním aj odpľuli.

A tak sa Múdry Starček pekne-krásne schoval do húštiny, vykašľal sa na Janovu makovú buchtu a nechal ho nekoordinovane postupovať tahet ďalej do hlbín temného lesa. O ďalšom osude Hlúpeho Jana sme už v análoch žiadnu zmienku nenašli, no existuje dôvodný predpoklad, že i on sa stal súčasťou jedálneho lístka. Nie drakovho, ale štandardných mäsožravcov obývajúcich temný les.

Ak ste dočítali až sem, tak ešte nie ste celkom na konci. Pretože Hlúpych Janov je stále dosť, moc, ba až príliš a nie všetky ich príbehy končia takto. Občas sa niektorý z Hlúpych Janov aj k vládnutiu dostane. O tých však deťúrencom rozprávať nebudeme, veď rozprávky majú mať šťastný koniec…