Kompostovisko

Britské referendum zamávalo svetom, zamávalo Európou, zamávalo domovinou našou podtatranskou. Vrecia s pochmúrnymi, ba až katastrofickými predpoveďami o dôsledkoch odchodu Británie z EU sa vysypali na hromadu. Hľadaj si v tej záľahe hrôzy, človiečik vyplašený, tú správnu veštbu… Pokúsim sa byť stručný – nič sa nedeje. Aspoň nič katastrofické. Prečo? Nuž, analyzujme:

Odchod ani zďaleka nebude okamžitý. Existuje jednak dvojročné vyjednávacie obdobie pre vystúpenie, no ním sa tiež nič nemusí skončiť. Je predsa rozbehnutých priveľa zmlúv a záväzkov, ktoré by bolo nutné rušiť, alebo ktoré sa ani rušiť nedajú. Osobne odhadujem, že Británia medzi nami zotrvá i v tom najkritickejšom scenári okolo 10 rokov.

Odchod nebude znamenať hrubú čiaru. Aké by mal dôsledky? Nuž, v Európe nie sú všetky krajiny členmi únie, z tých významných chýba napríklad Nórsko a Švajčiarsko. Mimochodom – hlavným dôvodom pre ich absenciu v euroklube sú práve referendá, občania členstvo v EU v oboch krajinách odmietli. Napriek tomu ich neúčasť v kolektíve EU nijako zvlášť nepociťujeme. Bude to asi preto, že sú s európskym priestorom previazané viacerými obojstranne prospešnými dohodami a zmluvami. Rovnako sa dá predpokladať, že Spojené kráľovstvo by po svojom vystúpení z únie využilo podobný model spolupráce a že na jeho vzťahoch s EU, čo sa napríklad hospodárskej spolupráce, voľného pohybu osôb, alebo politiky práce týka, sa nič podstatné nezmení.

Odchod vôbec nemusí byť odchod. Prvé lastovičky už začvirikali, na ostrovoch na plné pecky sviští petícia za opätovné referendum. Jasný dôkaz toho, že priama demokracia je síce vynikajúca vec, ale len odtiaľ-potiaľ. Len vtedy, keď vyhovuje vládnucim elitám. Existuje na to i výborný dejinný príklad z histórie nie tak dávnej, dánske referendá o Maastrichtskej zmluve. V roku 1992 bolo prvé referendum neúspešné, Maastricht Dáni zamietli. Čo politikom nevoňalo. Tak sa pekne-krásne o rok neskôr milé referendum zopakovalo, tentoraz s výsledkom vyhovujúcim. Je treba poznamenať, že neúspešné referendum zafungovalo ako výborné bububu, Dáni si dokázali pre svoju domovinu vyrokovať od vyplašenej únie niektoré nie nezaujímavé výhody. Žeby na toto chceli hrať aj Briti?

Teda asi toľko – brexit nemusí byť britským exitom, a exitom mozgu, ako bolo s otáznikom naznačené v titulku, už vôbec nie. Paradoxne – nemusí byť vzorom pre iné typy exitov, ani pre nám najbližší avizovaný czexit. A ak ešte mám spomenúť niektoré klišé, ktoré odzneli v médiách, tak si vôbec nemyslím, že odchod z EU je len vecou obyyvateľov UK. Dotýka sa nás všetkých a je jedno, či reálne, alebo len ako pozitívno-negatívno-irelevantný vzor.