Kompostovisko

Včera bol v parlamente opätovne (po prezidentskom vete) prerokovaný a schválený zákon upravujúci priebeh schôdzí a rokovaní zákonodárneho orgánu Slovenska – Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

Opozícia zastúpená SaS a OĽaNO voči nemu vzniesla výhrady. A ako to už býva tradíciou, nešetrila invektívami. Ani voči zákonu, ktorý nazvala „náhubkovým“, ani voči jeho predkladateľom, ktorých nazvala kadejako. Podstatou ich vyjadrenia mala byť okolnosť, že rokovací poriadok zamýšľajú napadnúť na Ústavnom súde SR – čo je, samozrejme, ich neodňateľné právo. Je však tak trochu paradoxom, že to nahlas vytrubujú do sveta a zároveň tvrdia, že podanie musia veľmi dôkladne pripraviť po konzultáciách s expertami. Moja logika hovorí, že to asi malo byť tak trochu naopak – najskôr konzultácie a až po ich úspešnom ukončení halasné pokriky o ústavnom súde. Ono je to totiž tak, že experti nemusia byť nutne o protiústavnosti zákona presvedčení a jeho podanie na ústavný súd nemusia tým činom odporučiť…

Ale ako to tiež býva tradíciou, na tlačovej besede opozičných strán  predvádzal svoju one-man-show pán M. Nemienim sa venovať všetkým jeho excesom, zaujali ma predovšetkým jeho tvrdenia o tom, že nový rokovací poriadok nebude rešpektovať. Pretože ústava je vraj nadradená obyčajnému zákonu, akým rokovací poriadok je. Pán M. by však mal pribrzdiť. Pokiaľ Ústavný súd SR nerozhodne o nesúlade zákona s Ústavou SR, zákon platí. A to rozhodnutie naozaj náleží len a len ústavnému súdu a nie insitným vykladačom práv poslanca NR SR.

Pán poslanec tým však neskončil, k nedodržiavaniu zákona vyzval i kolegov opozičných poslancov. A verejne oznámil, že pokuty udelené za porušovanie rokovacieho poriadku bude za nich platiť. Len akosi pozabudol, že je človekom nemajetným, keďže celé svoje imanie prepísal na manželku a z poslaneckého platu tých pokút veľa neutiahne…

Musím ešte dodať jedno – pani poslankyňa Ďuriš Nicholsonová na novinársku otázku o rešpektovaní nového rokovacieho poriadku povedala, že pokiaľ bude platným zákonom, tak ho rešpektovať bude, hoci sa jej nepáči. Čo bolo sympatické pozitívum. Len škoda, že na tejto tlačovke bolo také osamelé. Nie, nie, nie – beriem späť, nebolo osamelé! Pozitívom bola i okolnosť, že všetky výhrady voči rokovaciemu poriadku (vrátane invektív a novinárskych otázok) dokázali štyria aktéri tlačovky vtesnať do 15 minút a nepotrebovali na ne neobmedzený rokovací čas.