Kompostovisko

V týchto dňoch sa slovenská verejnosť dozvedela, že pánu nášmu prezidentovi bude vystavená faktúra za letenky na trase Poprad-Bratislava a späť. Nejde o malú sumu, minister vnútra ju vyčíslil cifrou 990 000 eur a faktúrujúci predseda vlády si ju osvojil. Uznajme, za dochádzku na troj-štvordňové týždňovky je to predsa len privysoká položka, v štátnej kase chýba, čosi by sa s tým malo robiť a niekto to zaplatiť musí.

Nuž ale – napáliť mu to v plnej výške? Nie, to teda nie! Každý úspešný obchodník predsa vie, že zákazníka pravidelne odoberajúceho jeho produkty a služby si treba vážiť a držať sa ho ako kliešť. Fico to s faktúrou evidentne prehnal. Mal pre pána prezidenta vyboxovať vplyvom svojej osobnosti množstevnú zľavu. Vzhľadom na množstvo letov by mala byť výrazná – čo tak cena bez DPH? Nie, to som zle formuloval, takto by si to mohol čitateľ vykladať ako negustióznu narážku na iné aktivity pána prezidenta. Ale napríklad slogan „Štyristo letov za cenu tristo!“ by bol úderný a presvedčivý, zohľadňoval by aj nesporné zásluhy pána prezidenta pri zalietavaní vládnej letky.

Pod zdrvujúcou ťarchou týchto argumentov musí každý, dokonca aj premiér, uznať, že zľavu si hlava štátu zaslúži. Plne v súlade s populárnym vyjadrením pána Kisku o nadradenosti obchodných vzťahov nad čímkoľvek, aj nad akýmisi ľudskými právami.