Kompostovisko

Diskusií o trinástom dôchodku a zmenách rodičovského dôchodku, ktoré s ním veľmi úzko súvisia, sú plné médiá. A ako to už u médií býva zvykom, drvivá väčšina diskusií sa hýbe v negatívnom kontexte. Veď prečo by mali pochválliť niečo, čo pochádza z dielne aktuálnej vládnej koalície? Rodičovský dôchodok, alebo rodičovský bonus, je zakotvený v Ústave SR, v článku 39:

(5) Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Výkon práva podľa prvej vety nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Jeho výška sa (orientačne, bez pokusu o absolútnu presnosť) pohybuje medzi 10 a 20 eurami za mesiac na jedno dieťa. V čom spočíva jeho problematickosť? Odpoveď je jednoduchá – neposkytuje všetkým dôchodcom rovnaké šance a z tohto pohľadu sa dá pokladať za nesystémový. Peňazí sa nedočkajú dôchodcovia bezdetní (a je úplne jedno, či deti nechceli, alebo nemohli mať, či nebodaj ich deti zomreli), dôchodcovia, ktorých deti nezarábajú (napríklad preto, že sú invalidní, či nezamestnaní), ani tí, ktorých deti pracujú v cudzine a neplatia dane na Slovensku. Okrem toho môžu rodičovský bonus obmedziť aj nedobré vzťahy v rodine, deti môžu príspevok pre rodičov odmietnuť. Okrem toho však určite existuje aj (neveľká) skupinka dôchodcov, ktorí z rodičovského dôchodku dokážu vyťažiť slušné peniaze – ak napríklad majú viacero výborne zarábajúcich potomkov.

Zámer vlády prezentovaný ministrom Tomášom prepokladá 13. dôchodok vo výške 604 eur. Mal by okrem rodičovského dôchodku nahrádzať aj koncoročnú sociálnu dávku, ktorou Matovičova vláda nahradila 13. dôchodok schválený tesne pred voľbami 2020 Pellegriniho vládou. Nechcem zachádzať do podrobností, no približne 80% dôchodcov by malo na tomto spôsobe pomoci profitovať. Verím, že čísla poskytnuté sociálministerstvom a sociálpoisťovňou v tomto údaji neklamú. Rodičovský príspevok nemá byť zrušený, keďže na zmenu ústavy koalícia nemá dosť ľudí, ale má byť nahradený dvojpercentným príspevkom z daní, ktorý doteraz mohli ľudia poskytovať len pre rôzne kultúrne, spoločenské, sociálne, charitatívne, športové, či iné ustanovizne podobného charakteru a zamerania.

Protesty voči tejto forme trinásteho dôchodku spočívajú hlavne v dvoch bodoch:

• niektorým dôchodcom zníži príspevok, ktorý by poberali pri zachovaní pôvodného rodičovského dôchodku. V blogu je spomenuté, že by sa to malo týkať približne 20% dôchodcov.
• znížia sa dvojpercentné príspevky pre rôzne mimovládne mimovládne organizácie a občianske združenia. Tento argument je trochu oslabený prísľubom vlády o tom, že organizáciám poskytujúcim rôzne formy sociálnej a charitatívnej pomoci ľuďom, bude strata kompenzovaná.

Aké by mohlo byť riešenie typu „vlk sýty a koza celá“? Nuž, domnievam sa, že celkom jednoduché. Stačilo by upraviť spomenutý článok 39(5) ústavy v tom zmysle, že osoba, ktorej by mal byť príspevok poskytnutý, má nárok odmietnuť ho a nahradiť ho inou formou. V ľudskej reči by to znamenalo, že dôchodca si môže vybrať medzi sociálnou dávkou plus rodičovským príspevkom poskytovaným dnes, alebo trinástym dôchodkom navrhnutým vládou. Presnú formuláciu textu rád prenechám profesionálom a predpokladám, že na takýto zásah do ústavy by sa malo nájsť dostatok hlasov aj z opozičných parlamentných lavíc. Nedotklo by sa to tých nešťastných dvoch percent a žiadnemu dôchodcovi by z peňazí neubudlo.

Navrhované riešenie by bolo o čosi drahšie, ako výpočet ministerstva sociálnych vecí. Nešlo by však o žiadny extrém, ubudlo by možno niekoľko desiatok miliónov evráčov slovenských z rozpočtu sociálnej poisťovne. Nestálo by však navrhované riešenie za to? Nikomu by neuškodilo a zapchalo by zobáky najhlasnejším kuvikom. Ako som už skôr spomenul – vlk sýty a aj koza kompletná. Nestálo by to aspoň za úvahu?