Kompostovisko

Motto: Denník SME pravdu nehľadá, on ju vlastní. (Martin Šimečka, bývalý šéfredaktor)

Denník SME patrí k tým, ktoré sa zvyknú označovať za mienkotvorné. Dovolím si toto tvrdenie poopraviť a k mienkotvornosti pridať i ďalší prívlastok: SME je médiom cenzúrujúcim názory svojich čitateľov. Viem, takéto hodnotiace úsudky by sa nemali vyskytovať hneď v úvode, zaváňa to manipuláciou a ladením si čitateľa na správnu nôtu pred zvyškom textu. Denník SME však používa podobné vyjadrenia už v titulkoch, takže za veľkými žurnalistickými esami nezaostávam. O cenzúre budem hovoriť výlučne v súvislosti s diskusiami on-line vydania. Zároveň prehlasujem, že sa snažím dodržiavať všetky pravidlá stanovené vydávateľom denníka, takzvaný kódex diskutujúceho. Dokonca v diskusiách používam vykanie a vyjadrovanie takého typu, aby som bez problémov mohol prípadne každú vetu doslovne zopakovať diskusnému partnerovi do očí:

Administrátori diskusií nerešpektujú pravidlá, ktoré sami stanovili. Zmazali vám príspevok v diskusii? A ste presvedčení, že v ňom nebolo nič závadné? Nuž pravdy sa dovoláte iba teoreticky. Práve dnes mi boli zlikvidované dva príspevky, pokúsim sa aspoň jeden z nich (ten absurdnejší) interpretovať čo najpresnejšie ako mi pamäť dovolí a vyhlasujem, že nič úmyslene nezatajím:

V diskusii ku karikatúre (!), na ktorej sa Putin pýta na adresu NATO – Kde je? Určite sa k nám nebezpečne približuje! – som si dovolil napísať, že ten Putin musí byť úplne tupý, keď nevie, že NATO sa viac približovať nemôže, pretože potom by už bolo v Rusku… Och, aké humorné!

Ale aby som len nekrivdil, občas sa človek skutočne pravdy dovolá. V diskusii k oficiálnej návšteve pána prezidenta vo Švajčiarsku som si dovolil napísať: „Na záver svojho programu si pán prezident odskočil do Francúzska na futbal. Oficiálne ani neoficiálne stretnutie s trénerom sa nekonalo.“ Príspevok bol z nejakého dôvodu zmazaný (vie niekto uviesť rozumný dôvod?), no po urgencii sa „už“ po pár dňoch vrátil späť. Nuž, aj takýto spôsob manipulácie má svoje čaro, diskusia prestane byť za tých niekoľko dní aktuálnou…

Administrátori používajú UTAJOVANÉ pravidlá. Len zhodou náhod som sa dozvedel akými postupmi likvidujú vašu účasť v diskusiách. Po piatich vymazaných príspevkoch nasleduje zablokovanie diskusného konta. V oficiálnych informáciách o tom zmienku nenájdete ani len náhodou. A vzhľadom na skutočnosť spomenutú vyššie, že nápravy sa takmer nedá dovolať, vás prakticky môžu odstaviť od diskusií hocikedy a za hocičo.

Administrátori sú zaujatí. S prehľadom si nevšímajú záľahu príspevkov, v ktorých je určitý typ politikov označovaný tými najvulgárnejšími prívlastkami – ktoré sú len primitívnym spôsobom upravené tak, aby prešli firewallom. Príklady uvádzať nebudem, stačí sa začítať do ľubovoľnej diskusie na politickú tému. No na druhej strane skúste napísať o niekom, že je úžerník a že by mal z toho titulu visieť na kandelábri (čo je jedna z pomerne tuctových požiadaviek na Ficovu adresu). Váš príspevok vydrží v diskusii možno aj päť minút ak bude mať šťastie. V tej súvislosti mi napadá spomienka na diskusiu pod blogom o politických vtipoch. Bola, samozrejme, plná fúzatých reminiscencií, v ktorých bolo meno Hitlera/Stalina/Chruščova/Brežneva nahradené Ficom. Pridal som do nej len jeden vtip s pointou o splátkach bez navýšenia – hádajte ako skončil?

Administrátori sľubujú veci, na ktorých plnenie zvysoka kašľú. Ak sa po zablokovaní konta pokúšate prihlásiť, tak vás milý odkaz požiada, aby ste vyplnili kontaktný formulár a dôvody zablokovania vám vraj budú oznámené. Nebuďte naivní! Aj po desiatej urgencii vám oznámia akurát tak veľké oné.

Administrátorom chýba elementárna slušnosť. Toto je najmenej podstatná výčitka, aj keď účastníka diskusií by určite potešilo, keby sa mu administrátori za svoje nedostatky ospravedlnili. A v prípade, že sa vám po úpornom snažení podarí prebojovať ku komunikácii s nimi, by ako dôvody mazania príspevkov nemuseli uvádzať sprosté výmysly. Napríklad že v príspevku bola zamaskovaná vulgarita (to isté predsa robí ich firewall), alebo že jedno slovo z príspevku bolo napísané veľkými písmenami.

Link na tento blog s hrejivým pocitom pri srdci pošlem okrem administrátorov aj vedúcemu on-line vydania a šéfredaktorke denníka. Dovolím si ich pri tejto príležitosti upozorniť, že všetky konkrétne tvrdenia z článku mám dokladované e-mailovou komunikáciou s príslušnými zamestnancami denníka SME a na požiadanie ich mimoriadne ochotne predložím.