Kompostovisko

V týchto dňoch je v slovenských médiách extrémne populárnym číslo 76. Prekonáva dokonca aj slávu Kotlebovho šeku na 1488 eur a popularitu pálky, ktorú mu zaň vymeral sudca. Číslo 76 sa dnes stalo priam magickým symbolom moci – je to počet poslancov zabezpečujúci prevahu v zákonodárnom zbore.

Sedemdesiatšestka sa však stala aj opozičným fetišom. Modlitebným mlynčekom, ktorý poslanci PS, SaS, KDH i matovičovci dookola točia a zúfalo dúfajú, že nebesá vyslyšia modlitbu Predčasné voľby! Dookola opakujú mantru, že 76 poslancov na vládnutie nestačí.

Nuž hej, momentálne nie je celkom jasné, či koalícia disponuje v parlamente hlasmi 76, 77, prípadne 79 poslancov. Lenže doteraz nik bližšie, hlbšie ani podrobnejšie neanalyzoval počet opozičných poslancov. Napriek spochybňovaniu koaličných čísel sa doteraz nikto nezmohol na vyčíslenie ich počtu. Zatiaľ som ani v náznaku nezaregistroval, že počet 71 opozičníkov, ktorý vzišiel z parlamentných volieb, by mal narásť čo i len o jedného jediného poslanca.

Vykašlime sa na sedemdesiatšestku. Sú aj príjemnejšie a všetrannejšie využiteľnejšie čísla, ktoré nepodliehajú vrtkavým náladám parlamentu, ale výlučne dôverným partnerským vzťahom.