Kompostovisko

Kde bolo, tam bolo, v Tejtokrajine za najmenšími veľhorami a za druhou najdlhšou európskou veľriekou – no prekvapujúco to naozaj bolo. V miestnom parlamente sa hlasovalo, tak to už v parlamentoch občas býva.

V parlamente krajiny spoza spomínaných veľhôr a spomínanej veľrieky sa vyskytuje čudo. Nie je to čudo-judo, to by bolo pomenovanie draka v ruštine a to by páchlo pochlebovaním Kremľu, takže fuj-fuj čudo-judo, len čudo. A tamojšie čudo si prisvojilo názov Tejtokrajiny spoza veľhôr a veľrieky, aj keď to pomenovanie sa mu moc neosvedčilo, nikomu to nepripadalo moc kóšer. V poriadku, dosť bolo obkecávania, poďme k veci.

V inkriminovanom parlamente sa hlasovalo – a čudo sa s predmetom hlasovania pozitívne stotožnilo. Napriek tomu sa vyjadrilo, že ee, že kumpáni zhromaždení vôkol neho za predmet hlasovania hlasovať nebudú. Okrem jednej výnimky, ktorá prehlásila, že ona veru bude za, lebo hodnotové otázky. Vyzeralo to tak, že hlasovanie v predmetnej veci bude neúspešné, lebo dva hlasy potrebné na dosiahnutie vyžadovaného počtu hlasov chýbali. No nakoniec sa stal zázrak!

Čosi zhora osvietilo dvoch z kumpánov vôkol čuda a napriek jeho vyjadreniam šokujúco hlasovali za. ZA!!! Pretože hodnotové otázky. A salarabanda im dala múdrosť.

Čudo sa najskôr začudovalo a potom rozčudovalo, vlastne rozčuľovalo. Pretože síce nezávislé hlasovanie podľa vlastného vedomia a svedomia a podobné taľafatky, ale čo je moc, to je príliš. Dvaja takíto kumpáni by už kumpánmi ďalej nemali byť. Napriek nezávislosti, napriek vedomiu a svedomiu, napriek tomu, že čudo sa s obsahom hlasovania stotožnilo a hlasovalo by za, keby nevyhlásilo, že sa bude hlasovať proti.

Jeden z hlasujúcich podľa svojich hodnôt sa okamžite začal kajať, sypať si popol na hlavu a podrobil sa takej zdrvujúcej sebakritike, ako súdruhovia v rokoch päťdesiatych. Druhý nič, ani muk. No a tak čujme rozhodnutie, ktoré čudo vyprodukovalo na poslednej tlačovke: prvá kritika je dostatočne pokorná a sebakritik nebude vystavený reštrikciám. Druhý nesebakritický jedinec, ktorý nepadol na kolená a nebil čelom o kamene, bude nešetrne nadmernou silou kopnutý do patričnej telesnej oblasti a po balistickej dráhe opustí kumpániu. O vykopnutí síce teoreticky ešte nebolo na valnom zhromaždení kumpánie rozhodnuté, no odváži sa niekto spochybniť rozhodnutie čuda?

Pozná niekto také porekadlo, že Quod licet Iovi, non licet bovi?

P.S. Ak by sa snáď niekto domnieval, že ide o nejakú slovenskú politickú stranu a jej bossa, tak je to výlučne jeho názor a ja mu ho vyvracať nemienim.