Kompostovisko

Tak nám pán prezident už po necelých troch rokoch naťahovačiek súhlasne prikývol na menovanie trojice ústavných sudcov. Síce to okomentoval z pozície „nemusel by som, ale urobím to, aby ste videli aký som frajer“, no jeho postoj tým činom zo všetkého najviac pripomínal Ezopovu bájku o líške a kyslom hrozne.

Zásadný problém však nie je v jeho znevažovaní rozhodnutí Ústavného súdu SR. Je v niečom inom. Na pozície štvorice ústavných sudcov bolo parlamentom zvolených osem kadidátov. Lenže neboli zvolení naraz, najskôr to bola šestica na pozíciu troch sudcov, neskôr dvojica na pozíciu jedného sudcu. No a práve túto dvojicu sa pán prezident rozhodol menovať, hoci nárok byť menovaný má z nich iba jeden.

Čím nám Kiska ponúkol na výber dve možnosti pre hodnotenie tohto rozhodnutia: pán prezident je právny analfabet, čo je pri jeho praxi nebankového bankovníka bez navýšenia vcelku pochopiteľné. No právnym analfabetom je v tomto prípade i jeho poradca, pán doktor Mazák, exšéf ústavného súdu. Ten pán Mazák, ktorého rád sa prezident Kiska dosiaľ držal pevne sťa kliešť.

Je tu však i druhá možnosť: pán prezident sa tvári ako nemtudom a vyššie zmieneného faktu si je dobre vedomý. Akurát sa na čosi hrá a provokuje, veľmi nerád by vyšiel z tohto sporu úplne porazený a pokúša sa vyvolať novú kauza súvisiacu s menovaním ústavných sudcov.

Musím povedať, že túto okolnosť som postrehol už včera, hneď, ako som sa o menovaní sudcov dopočul v správach – a uviedol som ju i v diskusii, citujem:

„Ako môže prezident vymenovať spoločne Laššákovú a Mamojku? Z nich mal byť vybratý iba jeden, dvoch ďalších mal Kiska predsa vybrať z prvej várky, z ktorej menoval iba jednu sudkyňu, takže tam ostalo päť kandidátov na dve miesta. Pokladám to za obyčajnú provokáciu, Kiska chce len naťahovať čas vytváraním nových komplikácií.“

Znamená to len toľko, že mediálni právni experti si stáli na kábli a informáciu o stanoviskách Andreja Danka  a Bélu Bugára priniesli až dnes. Gratulujem, lepšie neskôr, ako nikdy.