Kompostovisko

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi Vatrami a siedmimi Dupajmi, bola jedna krajinka, Oľansko ju zvali. Vládol tam mocnou rukou, hlasnou hubou a plačlivým okom kráľ Magor Itovič. A vládol tým štýlom, že až štvrtina krajinky po ňom nehádzala nahnité paradajky.

Nevládol však až tak celkom sám, Oľansko bolo štátikom konštitučného typu – to preto, aby keď sa dačo poondí, mohol kráľ Magor Itovič ukázať vznešeným prstom na vinníka: To som nezbabral ja, to zbabral tento!

Ako áno, ako nie, funkciu financministra krajinky zastával nejaký Hego Eder. Jeho najvýraznejšou prednosťou bola schopnosť vytlačiť na tvár úsmev vždy, keď vzhliadol ku oľanskej hlave korunovanej.

Jedného dňa sa nami sledovaný financmister rozhodol, že nebude viac makať od nevidím do nevidím ako nejaký člen marginalizovanej skupiny, ale že si najme pomocníka. A hľa – ani nemusel dlho hľadať, okamžite naďabil na ochotného človeka. Na fiškáľa Ziskoviča! No a aby sa nepovedalo, tak s ním i zmluvu spísal, na fiškáľske služby, ktoré by pánu Hego Ederovi mohli výrazne pomôcť pri jeho drine s rátaním oľanských financií. A bola to veru zmluva najonakvejšia zo všetkých zmlúv, na celých 850 000 dukátov oľanských!

Našli sa však pod hradom oľanským kuvičie hlasy. Ktoré kuvikali, že fiškáľ Ziskovič je financministrovým pusipajtášom a že dukátiky tým činom okľukou poputujú do vrecák jeho blahorodia pána Hego Edera. Ktorý už bude vedieť ako a v čí choseň s nimi naložiť.

Nebol by to však vysoký kráľovský úradník, aby sa nevedel voči takým neprajníkom brániť. Najradšej by síce dal tú odporú chásku na škripec naťahovať, v kolese lámať a finálne rozštvrtiť, no tieto postupy už dávnejšie vyšli z módy. Nutné bolo teda vytiahnuť intelektuálne postupy a razantne vyhlásiť: ide o absolútne pokrytectvo! Najal som si človeka za smiešnych 30 dukátov na hodinu!

Pán minister mal však pri svojom verejnom výstupe strašnú smolu – počúval ho totiž aj 8-ročný Ferko, študent prvého stupňa oľanskej ľudovej školy. No a keďže bol Ferko tak trochu šprt a matika ho bavila, tak si na svojom guličkovom počítadle jednoducho zrechnoval, že pri sadzbe 30 dukátov za hodinu by pán Ziskovič musel odmakať vyše 28 233 hodín. Čo pri fonde pracovného času 8 hodín za deň a 220 pracovných dní v roku (nadaný chlapec nezabudol na dovolenky a sviatky) predstavuje takmer 43 rokov nepretržitej práce. To však bola len základná úvaha, Ferka napriek jeho nízkemu veku nemôžeme podceňovať! Strategicky usúdil, že tú prácu nemusí pán Ziskovič robiť sám, a že si môže najať pomocníkov. Trebárs deviatich, takže pri rovnomernom rozdelení náročných úloh sa im doba výkonu zazmluvnenej práce scvrkne na prijateľných 4,3 roka. No ak by sme aj zanedbali všetky režijné náklady pána Ziskovičovej firmy a všetky dukátiky by tvorili len a len mzdy týchto desiatich fiškáľov, tak by sme dospeli k mesačnej mzde 1647 dukátov oľanských. Buďme úprimní: ktorý fiškáľ bude v pote tváre dorábať chlieb svoj každodenný za takúto žobrácku mzdu?

Dozaista pochopíme, že pán financminister po týchto jednoduchých argumentoch mladistvého študenta onemel. Ak môže byť v rozprávkach kráľ nahý, tak prečo by nemohol byť financminister ekonomicky negramotný?

Autor blogu prehlasuje, že mená postáv v tomto príbehu sú vymyslené a každá podobnosť tejto rozprávky so skutočnosťou je úplne náhodná. Alebo aj nie…