Kompostovisko

Nebudem ticho, musia sa ma báť!
Nebojácne kriedou, na ktorú mám neozbrojný pas, na chodník napíšem, že Šimečka je čosi. Dúfam, že sa čosi.
Nebojácne na cestu napíšem, že aj Naď je čosi. Aj keď viem, že to okamžite hlboko zorie.
Úplne bez strachu by som sa spýtal Matoviča že ako chutí čosi. Dúfam, že bude čosi aj za ušami.

Len z jedného mám strach. Že napadne sneh a moja krieda, ktorú sa nebojím použiť, mi bude na čosi.
Bez ohľadu na túto malichernosť sa však cítim neuveriteľne slobodný. Priam ako pri slobodoMurovaní.

Toto je skutočná kriedová POL(revol)ÚCIA.