Kompostovisko

Človek nevie, či má plakať, alebo sa smiať. Dnes na svetlo božie vykukla správa, že nášho najvyššieho prokurátora, áno, priam generálneho, dakto nezákonne lustroval. Nie raz a nie dvakrát. Generálny prokurátor si zaslúži generálne lustrovanie, takže rovno dvestokrát…

Jednoduchá informácia, no nabaľuje sa na ňu mnoho otázok. Úplne najjednoduchšia je tá o drzosti človeka, ktorý zneužije svoje postavenie a hrabe sa v osobných údajoch hlavy prokuratúry. Iná jednoduchá otázka je, že načo to komu bolo – ale tá sa dá pomerne jednoducho zodpovedať. Ak by sa našli nejaké škvrny na charaktere GP, tak by sa to eventuálne dalo použiť (zneužiť) v záujme klienta, ktorý si lustráciu objednal.

Lenže načo treba lustrovať dvestokrát? Jedna lustrácia predsa zvykne postačovať. Zdá sa teda, že záujem o hľadanie škvŕna na Čižnárovom charaktere malo viac ľudí ako jeden. A že Kočner nebol ani zďaleka jediný, kto si objednával „pavúka“ vzťahov a súvislostí lustrovanej osoby. Zdá sa i to, že lustráciu nevykonávala iba jediná osoba – keby to bol jeden človek, tak mu jedna lustrácia stačí a zobchoduje ju dvestokrát.

Pripomeňme si, že lustrovaní boli aj iní prokurátori a že lustráciám sa nevyhla ani svorka novinárov. Oj, aký len krik vôkol toho narobili! Z tohto uhla pohľadu a pri tej kvantite nezákonných lustrácií sa nám už môže lustrácia javiť ako čosi všedné, bežné, nad čím sa len krčí plecom a mávne rukou… A ak sa na lustrácie GP prišlo až teraz, tak to môže byť jeho veľké plus: pretože ak by dakto naňho našiel pri lustrovaní niečo kakané, tak by sa to asi už dávno prevalilo.

Nech si to riešia tí, ktorých sa to týka. Ja, plebejec, nemám k tomu viac čo dodať. Snáď len jednu zvedavú otázku: budú novinári pri tejto téme rovnako aktívni, ako pri lustráciách svojich kolegov?